Zachráňte sa! Zastavte sa!
 
             „Ach, deti moje! Keby ste len vedeli, ako ma trápia mnohé duše, ktoré sa rútia do skazy, nešťastia a zatratenia. Ako mi len stekajú slzy kvôli mojim služobníkom, ktorí ma nemilujú a prestierajú, že vo m
ňa a môjho Syna veria. Nie, mýlia sa. Nebude im to odpustené, ak nehľadajú skutočnú pravdu o mne, o Bohu a o sebe. Zahynú vo svojej slepote, vo svojej túžbe nebyť iní ako ľudia žijúci vo svete. Mnohí tak žijú, že nemilujú Boha, iba to hrajú. Mnohí zraňujú moje Nepoškvrnené Srdce svojou bezohľadnosťou a túžbou nedať sa vyrušiť, žiť bez utrpenia, v pohodlí a bez modlitby. Služobníci Boží, moji služobníci, kam to len smerujete? Kde ste sa len stratili? Vráťte sa mi, vráťte sa k lonu svojej Matky. Milujte Cirkev, milujte Boha, milujte to, čo vám skrz Ducha Svätého je dané poznať a milovať. Nemilujte tento svet, plný nevraživosti a nepokoja, plný nespravodlivosti a beznádeje kvôli hriechu. Vyslobodzujte môj ľud z biedy hriechu, nie naopak. Vy niektorí len pomáhate, strkáte duše do tohto bahna. Čo to len robíte, služobníci oltára!? Zachráňte sa! Zastavte sa! Nebojte sa žiť opravdivo v duchu lásky, pokoja a spravodlivosti, ako káže náš Nebeský Otec cez prorokov dávnych i dnešných. Odhodlajte sa obrátiť smer svojej cesty. Veď zablúdite a cestu naspäť nenájdete, ak neuposlúchnete tento môj nárek, môj vrúcny hlas, moje volanie. Synovia moji, zachráňte sa, zachráňte môj milovaný ľud! Toto vám zverujem. Milujem tento národ. Milujem ho a budem ho milovať i naďalej. Zachránim ho. Len to musí chcieť! Ľud môj, som tvoja Matka. Dôverujem ti a očakávam, že prijmeš toto posolstvo. Chcem ti pomôcť, moje opustené a roztratené stádo. Prijmi ma, ľud môj, za svoju skutočnú Matku. Chcem ti byť pomocou v tvojom boji za dobro a spravodlivosť. Slovensko moje..! Som tvoja Matka.“
Dané v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa,                 
Trnava, 20. augusta 2003